12. októbra sa v Španielsku a vo väčšine krajín Latinskej Ameriky oslavuje Día de la Hispanidad (Deň hispánskych národov) alebo jeho ekvivalent. Mnohí Španieli ho dokonca považovažujú za jeden z najvýznamnejších sviatkov v roku. Pôvodne sa tento sviatok nazýval Día de la Raza (Deň hispánskej rasy). V roku 1913, vtedajší prezident Iberoamerickej únie Faustino Rodriguez San Pedro, navrhol zmenu názvu sviatku na Día de la Hispanidad. Tento názov má zdôrazňovať kultúrne a politické väzby zjednocujúce Španielsko s krajinami Latinskej Ameriky.
Dátum sviatku sa viaže k menu Janovského moreplavca Krištofa Kolumba. Ten podľa juliánskeho kalendára 3. augusta 1492 vyplával pod vlajkou španielskych kráľov Izabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho z prístavu Palos de la Frontera v juhozápadnom Španielsku, aby objavil novú západnú cestu do Indie.
12. októbra 1492 pristál so svojimi tromi karavelami Niña, Pinta a Santa María na ostrove Guanahani (neskôr pomenovaný San Salvador) na Bahamách. Tento dátum sa dodnes považuje za deň objavenia Ameriky. 15. marca 1493 sa Krištof Kolumbus spolu s posádkou vrátil späť do Španielska.
Až do konca svojho života bol presvedčený, že objavil západnú cestu do Indie a preto domorodcov nazval Indiánmi. Zomrel vo veku 54 rokov, 20. mája 1506 vo Valladolide.
Taliansky moreplavec, obchodník a kartograf Amerigo Vespucci, ktorý absolvoval niekoľko výprav do Nového Sveta bol prvým, ktorý si na základe mapovania uvedomil, že Kolumbus objavil nový kontinent. Na jeho počesť bol nový kontinent pomenovaný Amerika. Následne si Španieli od 16. storočia na nových územiach začali vytvárať svoje kolónie a neskôr sa k nim pridalo aj Portugalsko, Anglicko a Francúzsko.
12. október 1492 sa tak stal dňom, kedy došlo k stretnutiu európskeho a pôvodného amerického obyvateľstva. Toto stretnutie navždy zmenilo osudy oboch svetov.
Na jednej strane došlo k obrovskému rozmachu medzinárodného obchodu a do Európy začali prúdiť drahé kovy, minerály a nové dovtedy neznáme rastliny (napr. slnečnica), zvieratá (napr. morky) a plodiny (napr. zemiaky, paradajky, paprika, tekvice, kakao, vanilka a pod.).
Na druhej strane toto stretnutie malo katastrofálne dôsledky pre domorodých obyvateľov a pre mnohé predkolumbijské civilizácie, akými boli napr. Aztékovia (obývali územie dnešného Mexika) alebo Inkovia (obývali územie dnešného Peru, Čile a časť Ekvádoru, Bolívie a Argentíny) to znamenal začiatok konca ich civilizácie.
Ako sa oslavuje Día de la Hispanidad v Španielsku?
Pre Španielov je 12. október voľným dňom a väčšinou ho trávia na rôznych slávnostiach spolu s rodinou a známymi.
Oficiálne oslavy sa tradične začínajú v Madride kde je za účasti kráľovskej rodiny vztýčená štátna vlajka. Nasleduje vojenská prehliadka v centre Madridu, na ktorej sa prezentujú všetky zložky armády, vrátane letectva. Všetky najdôležitejšie akcie sú naživo vysielané v španielskej štátnej televízii.
V Španielsku sa oslavy Día de la Hispanidad zároveň spájajú aj s oslavami Nuestra Señora del Pilar, ktorá je patrónkou Aragónie, Zaragozy, Guardia Civil (poriadková polícia) a Katolíkov hovoriacich po španielsky.
12. október vo svete
Tento deň je pod rôznymi názvami oslavovaný takmer vo všetkých krajinách amerického kontinentu:
- Día de la Raza – Deň hispánskej rasy (Kolumbia, Salvador, Honduras, Mexiko)
- Día del Descubrimiento – Deň objavenia (Bahamy)
- Día del Respeto a la Diversidad Cultural – Deň rešpektu kultúrnej rôznorodosti (Argentína)
- Día Panamericano – Panamerický deň (Belize)
- Día del Encuentro de Dos Mundos – Deň stretu dvoch svetov (Čile)
- Día de la Identidad y Diversidad Cultural – Deň identity a kultúrnej rôznorodosti (Dominikánska republika)
- Día de los Pueblos Originarios y del Diálogo Intercultural – Deň pôvodného obyvateľstva a medzikultúrneho dialógu (Peru)
- Día de la Resistencia Indígena – Deň domorodého odporu (Venezuela)
- Día de Colón (Columbus Day) – Deň Krištofa Kolumba (USA)
12. október je vo väčšine krajín Latinskej Ameriky dňom pracovného pokoja. Výnimku tvoria Peru a Kuba kde je 12. október iba pamätným a nie voľným dňom.